Viac krát sa ku nám dostala otázka, či vieme niečo o drahých kovoch, o ich výrobe a chemickom zložení. Niečo vieme, ale viac menej iba teoreticky. Podarilo sa nám nájsť odborníka z praxe, ktorému sme položili pr informačných a aj niekoľko odbornejších otázok.
Mohol by si sa nám trocha predstaviť? Firma v ktorej pracuješ vyrába šperky z rôznych materiálov. Ktoré sú to a prečo práve tietomateriály?
Volám sa Igor Pauer, som spolumajiteľom www.Silver.Ag.Zaoberáme sa výrobou (a predajom) strieborných, zlatých a diamantových šperkov. Pracujeme teda so striebrom a zlatom v rôznych rýdzostiach. Venujeme sa výhradne týmto kovom, pretože napr.spracovanie platiny si vyžaduje výrazne odlišné vybavenie a trh s platinovými šperkami je veľmi malý. Naproti tomu chirurgická oceľ, mosadz a podobne už nie sú ,drahými kovmi“,preto s nimi nepracujeme.
Ako si sa dostal k výrobe šperkov?
Podnikáme spolu s bratom už dlhé roky a venovali sme sa (úspešne) mnohým rôznym odvetviam. V roku 1996 sme začali budovať sieť,kamenných“ predajní so šperkami a chvíľu na to sme začali aj s výrobou vlastných šperkov. Už ako chlapca ma bavilo modelárstvo a výroba rôznych vecí, preto som k tomu nemal ďaleko. Výroba šperkov je veľ’mi zaujímavýproces, navyše v poslednom desaťročí prechádza prevratnými zmenami.
Aké máš vzdelanie a prečo si sa rozhodol práve pre túto cestu?
Vyštudoval som Fakultu Managementu UK v Bratislave. Jednalo sa o elitnú školu managementu (výuka prebiehala z veľkej časti v angličtine). Zjednodušene povedané sa jedná o kombináciu predmetov z ekonomiky a práva. K obidvom som mal blízko, navyše v tomto období mala FM UK vynikajúci ,cveng“.
Ked‘ ste sa rozhodovali podnikať, stačili ti informácie, ktoré si získal v škole alebo si musel zhánať relevantné informácie z iných zdrojov?
Informácie zo školy mi samozrejme v žiadnom prípade nestačili. Úroveň nášho vysokého školstva vo všeobecnosti je podľa môjho názoru mizerná a v žiadnom prípade absolventov nepripraví na prax. Odporúčal by som väčší dôraz na relevantné informácie z biznis sféry a reálneho života napr. pozvaním úspešných ľudí, resp. absolventov na prednášky tak, ako je to bežné v zahraničí.
V čase začiatkov nášho podnikania relevantné zdroje informácií v podstate neexistovali (internet nebol,v knižniciach samá socialistická literatúra, podnikateľské prostredie sa rapídne menilo…). Väčšinu potrebných informácií sme teda získavali metódou pokus-omyl,čo je nás samozrejme stále množstvo času, námahy a peňazí. Dnešní mladí ľudia majúv tejto oblasti pri použití googlu nepredstaviteľné výhody.
Aké technológie sú bežné pri výrobe šperkov vo veľkých množstvách?
Budeme sa bavit o technológiách výroby šperkov z drahých kovov (oceľové ,šperky“a bižutériu (mosadz) za šperky nepovažujem):
Najbežnejšou technológiou je, tak ako po tisícky rokov, tzv. metóda strateného vosku. Zo vzorového modelu tzv. ,masterpiece“ sa vyrobí gumená (v poslednej dobe silikónová forma)do ktorej sa z vosku odstrekujú stovky až tisíce kópií. Následne sa tieto upravia do tzv.,stromčeka“ a zalejú sádrou. Po vytvrdnutí sa vosk pôsobením vodných pár a tepla odstráni a do vzniknutej dutiny sa naleje zliatina drahého kovu (zlato alebo striebro). Sádrová forma sa rozbije a zlaté alebo strieborné šperky prejdú povrchovou úpravou(brúsenie,leštenie…),príp.osádzanie drahých kameňov.
Ďalšou technológiou, ktorá sa v poslednom čase dostáva pod drobnohľad zlatníkov je mechanická/robotická výroba šperkov z polotovarov (strieborná/zlatá trubka) na počítačom ovládanom sústruhu a automatickým výberom nástrojov. Týmto spôsobom sa produkujúnajmä svadobné obrúčky mimoriadnej kvality v menších až stredných množstvách (cca 5-50ks). Kvalita spracovania a opracovania týchto šperkov je naozaj mimoriadna, nevýhodou je vyššia cena (kvôli mimoriadne vysokej cene stroja avysokému percentu odpadu).
Príklad takto spracovaného prsteňa je tu: http://www.silver.ag/prsten-strieborny-cz-obrucka-8/
Aké sú najbežnejšie ,akosti“ materiálov s ktorými pracujete?
Najčastejšie pracujeme so striebrom v rýdzosti 925/1000 (v skutočnosti nechávame rezervu a produkujeme 935/1000) a zlatom v rýdzosti 18K(750/1000)
Aké sú trendy vo vašom obore? Z hľ’adiska vami využívanej technológie a materiálov. Príkladom len uvediem: viem, že šperkári sa bránia ,,chirurgickej oceli“, existujú však metalurgicky tak náročné prípravy špeciálnych ocelí, že ich cena dokáže vzrásť na úroveň finančne náročnejších drahých kovov.
Trendom je jednoznačne znižovanie náročnosti na ľudskú prácu,čo okrem znižovania ceny spracovania prináša aj zvýšenie kvality (zníženie chybovosti) a zavádzanie inovatívnych postupov,zliatin, procesov…
Napr. okrem už spomínaných mechanických spôsobov výroby pomocou počítačom riadeného stroja sa niekedy ,masterpiece“ vyrábajú pomocou 3D tlačiarní (rôzne technológie), zavádzajú sa nové ,vytvrdzovacie“ kovy do zliatin (historicky sa používala iba čistá meď‘), ktoré zlepšujú odolnosť šperkov a to ako mechanickútak aj odolnosť voči oxidácii. Pri použití kvalitných zliatin sa dokonca napr. pri striebre upúšta od ochrany rhódiovaním.
Ďalej sa čoraz väčšia časť výrobného procesu presúva do vákuovej ochrannej atmosféry,príp. do ochrannej atmosféry vzácnych plynov (argón). Kvalitné stroje používajú vákuum pri odstrekovaní voskových modelov, miešaní sádrovej zmesi, liatí sádrovej zmesi, miešanízliatiny kovu, liatí kovu, chladnutí hotového výrobku a pod. Všetky tieto operácie je možnévykonávať aj bez ochrannej atmosféry avšak s podstatne horšími chemickými aj mechanickými vlastnosťami hotových výrobkov (naozaj PODSTATNE horšími).
V neposlednom rade prirodzene do celého procesu čoraz viac preniká komputerizácia, zatiaľ najmä v podobe jednoúčelových priemyselných počítačov riadiacich jednotlivé stroje. Určite však nie je ďaleko doba, keď‘ bude celý proces alebo jeho veľká časť automatizovanáa riadená centrálnym počítačom.
Čo sa týka ,,chirurgickej ocele“ – je nepochybné, že sa špeciálnymi úpravami dá zvýšiť jej cena aj nad hodnotu drahých kovov (spomeňme napr. výrobu samurajských mečov) avšak v šperkárstve sú takéto procesy zbytočné (prsteňom nepotrebujete vedieť‘ preseknúť ocelovú trubku) a nijako nezvyšujú hodnotu šperku. Proste ,železný“ prsteň sa nikdy nebude dediťz generácie na generáciu ako mimoriadne hodnotná vec (na rozdiel od prsteňa zlatého alebo aj strieborného). Takisto v čase núdze ,,železný“ prsteň neodpredáte za rozumnú cenu (zlatýa strieborný áno).
Ocelové šperky môžu byť v extreémnych prípadoch aj životu nebezpečné-viď niektoré prípady, keď‘ nositeľovi oceľového prsteňa opuchol prst a záchranári len s veľkým úsilím dokázali prsteň prerezať skôr ako úplne prerušil dodávku krvi do prsta – hrozila amputácia.
Takisto z hľadiska čoraz rozšírenejších alergií je oceľ neporovnateľ’ne alergénnejšia ako zlato/striebro (nevraviac o mosadznej bižutérii). Informácie o alergénnosti pri jednotlivých kovoch nájdete aj tu:http://www.silver.ag/sperky-zaklady/
Táto otázka naväzuje na predchádzajúcu otázku. Stretol si sa zo zákazníkom ktorý mal nejakú špeciálnu materiálovú požiadavku?
Na naše pomery špeciálne materiálové požiadavky sme riešili pri vstupe na ruský trh, kde je populárne červené zlato. Tento materiál sa nikde inde na svete veľmi nepredáva v Rusku a krajiných bývalej ZSSR je však veľmi populárny.V poslednej dobe sa sem-tam, skôr ako atrakcia objavuje sporadicky záujem o nové farby zlata (čierne, zelené, modré) a striebra (dtto). Naše súčasné vedomosti produkciu týchto materiálov umožňujú, avšak komerčnýzáujem je ešte veľmi malý.Pre zaujímavosť môžem uviesť, že farebné striebro sa produkovalo už v polovici deväťdesiatych rokov, avšak jeho farebnosť sa riešila povchovou úpravou s následným zalakovaním (tým pádom bola trvanlivosť prirodzene nižšia).
Akými spôsobmi sa dá ziskať farba šperkov. Legovaním? Povrchovými úpravami? Aké sú najbežnejšie? A aké farby sa dajú dosiahnut?
V minulosti sa netradičné farby šperkov získavali povrchovými úpravami. V súčasnej dobe prevažne legovaním. Za štandardné farby sa pri striebre považuje striebrobiela,pri zlate žltá,biela(palládium, mangán, v minulosti nikel) a červená (pridaním medi). Netradičnéfarby získavame napr.:
Zelené zlato:vynechaním medi, pridaním striebra – v tomto prípade bude farba zelenkavá.Pridaním kadmia (až do 4% zvýrazníme zelenú farbu).
Sivé zlato: pridaním striebra, mangánu a medi.
Čierne zlato: pridaním kobaltu alebo chrómu (kontrolovaná oxidácia).
Fialové zlato: pridaním hliníku.
Modré zlato: pridaním india, príp. kontrolovanou oxidáciou povrchovej vrstvy v zliatine so železom a niklom alebo ruténiom a ródiom.
Pri striebre 925 je situácia trochu obtiažnejšia, obsahuje totiž podstatne menšie množstvo legúry(iba 7,5%). Riešenia sú teda nasledovné:
a) Farebné striebro sa vyrobí v nižších rýdzostiach (okolo 500/1000) – samozrejme ho v takom prípade už nie je možné predávať ako strieborné predmety (minimálna zákonnárýdzosť striebra je v súčasnosti 800/1000).
b) Uplatní sa klasická farebná povrchová úprava.
c)Chemicky sa upraví zliatina – je možné dosiahnuť iba niektoré farby (napr. ružové striebro dosiahneme zahriatím v kyseline s drobnou kontamináciou železom (napr. od železných klieští na vyberanie)).
d) Vel’mi perspektívne vyzerá metóda úpravy farby striebra pomocou laserového lúča (zatial experimentálna).
Na naše trhy prenikajú rôzne výrobky, ktoré možno nedokážu konkurovaťkvalitou, ale ich cena je určite prívetivejšia. Vieš odkiaľ sem prenikajú a je možné (bez stanovenia chemickej analýzy) zistiť či aj bežný obchodník nezačína (v rámci maximalizácie zisku) ponúkať niečo, čo nie je pre mňa ako zákazníka celkom v poriadku?
Ochrana zákazníka v oblasti šperkov je na Slovensku jedna z najlepších v celosvetovom meradle (Puncový zákon je jeden z najprísnejších). Preto nákup šperkov v zavedených predajniach a eshopoch na Slovensku je pomerne bezpečný. Samozrejme v minulosti sa vyskytlo aj viacero flošných šperkov, pozlátených šperkov z obecných kovov, falošných puncov a podobne. Veľké množstvo falzifikátov zachytil Puncový úrad, ktorého úloha pri kontrole je nezastupiteľná (všetok tovar dovezený alebo vyrobený a predávaný na Slovensku by mal zo zákona prejsť puncovou kontrolou).
Falzifikáty sa vyskytli najmä v predajniach s neslovenským majiteľom. Najväčšie množstvo falzifikátov sa samozrejme vyskytuje medzi tovarom, ktorý si končený spotrebiteľ zakúpi v zahraničí (na dovolenke, na nákupných výletoch a pod). Nebezpečné sú prirodzene všetky dovolenkové prímorské krajiny (Egypt, Turecko, Tunis, Chorvátsko, Grécko…) a takisto neprirodzene lacné šperky napr. z Poľska, Číny a pod.
Konkrétne v rámci našich testov sme sa stretli so ,strieborným“ náramkom s falošným puncom kúpeným v renomovanom obchode v centre veľkého poľského mesta.
V poslednej dobe sa objavujú takisto správy o masívnom falšovaní investičného zlata a striebra – v súvislosti so zlatom sa objavila napr. správa o možnosti, že až 50% svetových zásob zlata, uložených v tehličkách je falšovaných wolfrámom. Ťažko povedat,kde je pravda…
Bohužiaľ bežný spotrebiteľ‘ bez praxe v podstate nemá možnosť podvod odhalit. Niekoľko tipov k zisteniu pravosti:
Striebra:http://www.silver.ag/striebro-ag/
Zlata:http://www.silver.ag/zlato-au/
Ďakujeme za rozhovor.