Kovy

O kovových materiáloch

Skratky v elektrónovej mikroskopii

Cieľom príspevku je poskytnúť abecedný zoznam skratiek, ktoré sa často alebo ojedinele vyskytujú v odborných textoch o elektrónovej mikroskopii a jej technikách. Slovné rozpísanie skratiek zostáva v angličtine, keďže nie všetko je možné vysvetliť troma – štyrmi slovami. Do zoznamu boli zahrnuté aj skratky týkajúce sa niektorých analýz a ich matematického aparátu.

Kovové materiály automobilových konštrukcií – I. Motor a jeho súčasti

Príspevok je prvým dielom z pripravovanej série článkov o materiáloch používaných v automobiloch. Pre stručnosť sú opísané iba materiály najdôležitejších súčastí spolu s typom ich namáhania. Prvý diel je venovaný motorovým súčastiam: Hlava valcov, blok valcov, kľukový hriadeľ, vačkový hriadeľ, piesty, piestne krúžky, ventily, pružiny ventilov, sedlá ventilov, turbodúchadlo, ojnica, výfukové potrubie.

Metalurgická príprava intermetalickej zliatiny Ti-Al-Ta časť 2

V predloženej práci sme študovali proces výroby intermetalickej zliatiny Ti-46Al-8Ta (at.%) metódou plazmového tavenia. Ako polotovar na plazmové tavenie boli použité vzorky vo forme tabliet pripravené jednostranným lisovaním za studena pri použití lisovacích tlakov od 215 do 645 MPa. Určením vplyvu parametrov lisovania na zvyškovú pórovitosť, pevnosť a chemickú homogenitu sme ako vsádzku vybrali vzorky, ktoré dosahovali najväčšiu hodnotu hustoty, pevnosti a najmenšiu hodnotu pórovitosti. Mikroštruktúra takto pripravených ingotov po dvojnásobnom plazmovom tavení sa vyznačovala značnou pórovitosťou, bola však homogénna, tvorená rovnoosými lamelárnymi zrnami tvorenými fázami γ(TiAl) a α2(Ti3Al).

Degradácia mikroštruktúry zliatiny Ti-46Al-8Ta v priebehu creepu

Študovali sme vplyv creepu pri 750 °C/250 MPa na mikroštruktúrnu stabilitu odlievanej samokaliteľnej zliatiny s nominálnym zložením Ti-46Al-8Ta (at.%). Creepová skúška bola po 3479,3 h ukončená lomom. Mikroštruktúru vzorky tvoria lamelárne kolónie fázy α2 (Ti3Al) vo fáze γ (TiAl). Východzia mikroštruktúra zliatiny α2 + γ je počas creepu nestabilná a transformuje na typ α2 + γ +τ. Napätie počas creepu túto transformáciu urýchľuje. V priebehu creepu dochádza na hraniciach lamelárnych kolónií a na hraniciach zŕn ku vzniku kavít. Koalescenciou kavít a trhlín dochádza až k lomu vzorky.

Metalurgická príprava intermetalických zliatin Ti-Al-Ta časť 1

V predloženej práci sme študovali proces výroby intermetalickej zliatiny Ti-46Al-8Ta (at.%) plazmovým tavením. Dvojstupňová metalurgická príprava intermetalickej zliatiny pozostávala z indukčného tavenia predzliatiny s chemickým zložením Al-14Ta (at.%) a jej následného dvojnásobného plazmového tavenia spolu s čistým Ti. Mikroštruktúra binárnej predzliatiny bola tvorená dendritmi intermetalickej fázy Al3Ta a medzidendritickým priestorom, ktorý obsahoval tuhý roztok na báze Al. Zvyšovanie času stabilizácie binárnej taveniny Al-Ta počas indukčného tavenia malo za následok zjemnenie mikroštrukúry a zvýšenie tvrdosti podľa Vickersa.

Príprava intermetalickej zliatiny Ti-46Al-8Ta reakčným spekaním a tavením

Na prípravu zliatiny Ti-46Al-8Ta (at.%) sme využili metódu reakčného spekania a tavenia v plazmovej peci. Mikroštruktúru po reakčnom spekaní tvoria častice nerozpusteného tantalu a heterogénna zmes Ti a Al. Relatívna hustota lisovaných vzoriek sa v závislosti na lisovacom tlaku mení od 77 do 92 %. Po spekaní sa znižuje na hodnotu 51 až 68 %. Pri teplote 684 °C dochádza k exotermickej reakcii, čím sa zvýši teplota spekaných vzoriek na 1141 °C. Optimalizované podmienky lisovania (430 MPa) a spekania (1000 °C/0,33 h) umožňujú pripraviť ingot vhodný na tavenie. Ingot po tavení pri maximálnej teplote ~1650 ºC je celistvý, bez chýb. Mikroštruktúru tvoria lamelárne zrná a častice fázy Ti3Al.

Lopatky vysokotlakového stupňa spaľovacích turbínových motorov

V predkladanom článku sú zhrnuté vybrané základné poznatky z oblasti vývoja a použitia turbínových lopatiek používaných napríklad vo vysokotlakovom stupni plynových spaľovacích turbínových motorov v leteckom priemysle.

Väzby v tuhých látkach

Tuhé látky sa skladajú z atómov alebo iónov umiestnených tesne vedľa seba. Táto ich blízkosť je zdrojom rôznych charakteristických vlastností tuhých látok. Vzájomná súdržnosť dvoch atómov sa nazýva väzba a na základe jej povahy ju kategorizujeme na niekoľko rôznych typov.