Rovnovážna dvojfázová mikroštruktúra superzliatiny po základnom tepelnom spracovaní (viď. CMSX 4) sa pri creepovom zaťažení morfologicky mení. Kubické precipitáty sa pôsobením vonkajšieho zaťaženia postupne menia na tzv. rafty, pričom samotný proces sa nazýva rafting. Je to pomerne zložitý termodynamický proces, ktorého hnacou silou je vonkajšie aplikované zaťaženie, rozloženie vnútorných napätí na rozhraní precipitát-matrica (podmienené misfitom fáz - rozdielom ich mriežkových parametrov) a difúzia prvkov v matrici. Rafting predstavuje smerové hrubnutie precipitátov gama s ciarkou, pričom smer raftov závisí od smeru pôsobenia aplikovaného zaťaženia. Ak je vonkajšie zaťaženie ťahového charakteru a misfit je záporný (fáza gama má väčší mriežkový parameter než fáza gama s ciarkou), tak sa rafty budú vytvárať v smere kolmom na aplikované napätie (viď. obr.). Ak by bolo pri zápornom misfite aplikované tlakové vonkajšie zaťaženie, rafty by sa vytvárali v smere rovnobežnom so smerom vonkajšieho zaťaženia. K obdobnej zmene smeru raftov dochádza aj pri zmene znamienka misfitu na kladný. V praxi k tomuto procesu dochádza v leteckých turbínových motoroch (lopatky vysokotlakového stupňa - priamo za spaľovacou komorou), pričom ak sa rafty vytvárajú v smere kolmom na vonkajšie zaťaženie (v prípade lopatiek rotujúcich cca 10000 ot./min. je to ťahové zaťaženie), tak sa jedná o prijateľnejší degradačný proces, pretože matricové dislokácie majú sťažený pohyb a deformácia lopatiek je tým pádom nižšia. Typické lopatky plynových turbín vyzerajú nasledovne.